Ruže / Roses

Pôvodne mali byť červené. Smola. Sú biele a cyklámenové. A potom reklamujte... Ako by ste reklamovali po roku keď konečne vykvitnú, že mali byť červené?

+++

Originally I bought red roses. Pity. Flowers seem to be slightly white and cyklamen. And then claim... How would you claim a year later when you finally see none is red?

Roháč

V našej záhrade sa objavil roháč. Podľa popisu z encyklopédie to bude samček, pretože má tak do 10 cm a samičky sú vraj menšie. Netuším odkiaľ prišiel, ale prvýkrát sme ho stretli s Corou pod parapetnou doskou na terase. Coru zásadne nevzrušuje, Eliška sa s ním rada hrá. Fotky prikladám... Zdá sa, že prirodzene pochopila pravidlá súboja roháčov - vyhráva ten, kto zostane na nohách a prehráva ten, koho prevrátia na chrbát.



Eliškine prvé nálety prežil v zdraví. Zhruba o týždeň neskôr sa odniekadiaľ primotal opäť a hrala sa s ním podstatne dlhšie. Neviem či to bola hra alebo mučenie, ale on sa pri tom trápil a ona si to očividne užívala. Uvidím či ešte príde a či jej mučenie prežil :-)))








A toto som o ňom našla na webe:

http://rohac-obycajny.own.cz/?fotogaleria

Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je to najväčší chrobák na Slovensku.

Samček meria 3.5 až 8 cm pričom samička je oveľa menšia 2.5 až 5 cm. Najlepším rozlišovacím znakom pohlaví sú chýbajúce parohy samičiek no niekedy samôžu vyvinúť samčeky bez parohov. Mocnými hryzadlami samičky výborne dokážurozhrýzť kôru stromov aby sa dostali k šťave z duba.
Roháč je prísne viazaný na staré dubové lesy, kdeho môžeme nájsť sedieť predovšetkým na dubových pňoch, spadnutých konároch alebona kmeňoch stromov. Prirodzené zloženie lesa je pre existenciu roháčov nevyhnutná podmienka.
Vyskytuje sa v prevažnej časti Európy v pásme listnatých lesov.
V dnešnej dobe sú roháče veľkou raritou. V mnohých krajinách museli byť zavedené do červenej knihy ohrozených živočíchov. Zákonná ochrana roháčov zakazuje ich zbieranie, usmrcovanie a odnášanie z biotopu.
Roháče sú aktívne za šera. V teplých večerných hodináchvyhľadávajú miesta výroby miazgy. Ak sa stretnú viaceré samčeky, dôjde k boju.Ale aj samičky sa navzájom vyháňajú a na konci boja zostane len jeden pár.Dospelé chrobáky sa liahnu ešte na jeseň, zostávajú však až do jari v skrýši avon vyliezajú za tepla v júny alebo v júli.
Dospelé chrobáky sajú šťavu z rozličných listnatých stromov.Orientujú sa čuchom, pričom samčekov lákajú aj pachy samičiek, ktoré vylučujú strusom. Larvy sa živia rastlinnými látkami v kmeňoch a na koreňoch starých dubov.

Vidieť v prírode nášho najväčšieho chrobáka roháča obyčajného je naozaj veľkým zážitkom. Podarí sa to málokomu. Vo viacerých lokalitách Slovenska je totiž jeho výskyt skôr zriedkavosťou. Velikán chrobákov sa v týchto dňoch ukázal zvolenským záhradkárom.
Samčeka roháča si všimli, ako sa niekam ponáhľa po ceste. Ochotne vyliezol na ruku človeka, aby ho premiestnila do bezpečia.
Záhradkára Vladimíra Oprenčáka samček doslova uchvátil. "Naposledy som také niečo videl pred dvadsiatimi rokmi. Roháče sú vraj indikátormi životného prostredia. Keď sa tu objavil, znamená to, že s prírodou to nie je až také zlé," myslí si záhradkár.

Aj podľa pracovníka banskobystrickej Slovenskej agentúry životného prostredia Tomáša Kizeka ide o ojedinelý kus. "Roháče sa v takejto veľkosti okolo Zvolena vyskytujú veľmi málo. Nemajú tu také dobré podmienky na život ako v listnatých lesoch, dubinách na juhu a juhozápade Slovenska," povedal Kizek. Dostať sa sem mohol ešte ako larva v privezenom dreve, alebo v starom kláte, čo si záhradkári odniekiaľ priniesli. " Vyvíja sa v starých spráchnivených listnatých stromoch. Spoznáme to podľa veľkých otvorov na dreve, odkiaľ sa potom vyhryzie von. Podľa toho sa dá určiť, kde larvy môžu byť," vysvetľuje Kizek.

Roháče sa živia starým lístím a rozloženou hmotou dreva, čím napomáhajú ozdravnému procesu v prírode. Zdravé stromy nenapádajú. Preto prírodovedec odporúča staré drevo ponechať, nepáliť a nevyhadzovať. "Je dobré pozhovieť a nechať to drevo alebo kláty v záhrade, kým sa larva úplne nevyvinie," spresnil.

Vývin larvy roháča trvá od troch do päť rokov. Dospelý chrobák však žije len niekoľko týždňov. Samček po párení hynie. Samička po nakladení vajíčok. Ich sezóna je v júni a júli. Možno ich vidieť aj cez deň, ale sú skôr súmračným až nočným druhom. Samček je zaujímavý, najmä keď lieta. Parohami je naklonený dopredu, pripomína helikoptéru.

Parohy roháča sú vlastne hryzadlá, ktoré využíva najmä pri súbojoch o samičky. Roháče sa zakliesnia do seba a ten, kto toho druhého odstráni od podkladu a prevráti ho na chrbát, vyhráva. Roháč je zákonom chránený. Znamená to, že je zakázané zasahovať do jeho životného prostredia či loviť ho v akomkoľvek štádiu jeho vývoja.

Makové pole za domom / Poppy-seed Field Behind Our House

Nie až tak častý jav v dnešnej Európe, zmietanej bojmi o zákaz pestovania a vôbec konzumácie maku ako takého...
Som príjemne prekvapená, že máme makové pole rovno kúsok za domom :-), aj preto, že v dedovej záhrade sa už maku nedožijeme a dnešné deti už nevedia, ako kvitne a rastie mak, ako dozrieva, ako sa otvárajú makovice a čo sa s tým vôbec robí...

Už len kvôli tomu, že mak je celkom tradičná plodina a makové jedlá sú na Slovensku stále celkom tradičné, dúfam, že sa u nás pestovanie a konzumácia maku nezakáže.
Veď nie všetko čo sa vymyslí na pôde EÚ má dobré dopady... stačí sa pozrieť na kvóty cukru a zamyslieť sa nad tým, prečo všetka žitnoostrovská cukrová repa musí cestovať na spracovanie do Považského Chlmca namiesto do Dunajskej Stredy, kam cestovala celé roky rokúce, až kým sa dunajskostredský cukrovar (bývalý Juhocukor) presťahoval do Francúzska podporiť technológiou domáci francúzsky trh.

No a odvtedy cukor už len dovážame... keďže transport čerstvej repy z úrodného juhu až na sever krajiny do hôr je celkom nelogický, nepraktický a drahý - a celkom nebezpečný - na diaľniciach je nemysliteľné šmýkať sa celé leto a jeseň rýchlosťou 130 km/hod po sladkom repkovom mydle (blato + slad + voda + kúsky repky + kadečo iné)

+++



You cannot see such a scene too often in Europe nowadays, specially when clever brains of EU officers would like to see the absolute popoy-seed ban in the region (on both planting and consumption)...
It´s a nice surprise to see this poppy-seed field exactly behing our house :-), because of more reasons - we can hardly see any poppy-seed in my grandfather´s garden, and nowaday children have no clue how poppy-seed flower and grows, gets ready to consume, how it looks like or what can we do with... pity.

My opinion is that such traditional plant of food made of it cannot be banned and forbidden in our country, and I hope this ban will never be our reality.
Not all decisions made or taken on EU level have a good impact on local environments... just look at the sugar quotas and think of the fact that all sugar-beet produced in the south of our country is transported to the nord of Slovakia to Považský Chlmec instead of being carried to Dunajská Streda - where it was delivered since I remember, until the sugar production plant (Juhocukor) was moved to France to support the local French market.

And since that day we just import sugar for the local consumption... because the sugar-beet transportation cost (from south to the nord) has no logic, no practical base, and is quite expensive - and furthermore quite dangerous - it´s not really possible to use the highway for this reason and let all traffic slipping on the sugar-soap (mixture of soil, sugar-beet, water, and so on) the whole summer and autumn in 130 km/h speed.



Mak siaty do Európy priniesli arabskí lekári. Starí Gréci ho poznali už v 4. storočí pred našim letopočtom. Záujem o ópium nesmie potlačiť jeho liečivú hodnotu. Práve ako narkotická droga bol po prvý raz použitý v lekárskej praxi a dodnes sa jeho niektoré zložky používajú pred operáciou ako relaxans. Latexová tekutina z nezrelých makovíc obsahuje dve veľmi dôležité farmaceutické prírodné látky proti bolesti - morfin a kodeín. Mak podporuje spánok, uľavuje bolestiam, uvoľňuje svalové napätie. Extrahovaný kodeín je zložkou mnohých liekov proti kašli. V homeopatii sa podáva pri mŕtvici, odvykania od alkoholu, nepravidelnom dýchaní a kýchaní.




Iné obrázky, ale ópiového maku sú pekné tu:
http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en|sk&u=http://www.geopium.org/Photos/Opium_Poppy/Opium_Poppy_Photos_Pavots.htm

No, a celkovo poznám málo ľudí, ktorí nemajú radi makový závin, štrúdľu, rezance, šúľance, moravské koláče, kysnuté makové a višňové koláče, makové lokše a milión ďalších dobrôt... Mak jednoducho patrí do špajze slovenskej domácnosti :-)

Eliška doma / Eliška At Home

Eli sleduje / Eli Watches

Hrozno mňam / Grapes