Hektika každodenného života a nechuť do ďalších neúspešných pokusov pečenia bezlepkového chleba spôsobili, že som sa stala imúnna voči čomukoľvek čo sa volá pečenie chleba. Moja pekáreň teda trčala bez pohybu na linke a čakala na svoj revival. Nedočkala sa ho, včera som zreorganizovala pekárenský kút, presťahovala som ju preč, v pekárenskom kúte sa vytvoril kuchynský elektro-kút i vďaka zvláštnej náhode z Ikei. Stolička, ktorú som si k linke pre budúcnosť (budúcnosť kvôli vysokej cene) vyhliadla, sa nepochopiteľným zázrakom ocitla v oddelení zlacnených výrobkov za polovičnú cenu v počte 1 kus (t.j. za cenu, o ktorej som bola ochotná pri jej výbere uvažovať), navyše bola poskladaná, stovkami objemných ľudí otestovaná a zaručene stabilne funkčná :-) a teda skončila v mojej kuchyni.
Po veľmi dlhom čase, presnejšie asi po 2 rokoch, som sa dnes rozhodla zistiť, či existuje použiteľný recept na bezlepkový chlieb konkrétne cuketový, nakoľko cukiet je a bude riadne kvantum.
Po nečakane a prekvapujúco úspešnom pokuse môžem potvrdiť, že existuje. Navyše autori receptu (neslováci - samozrejme, Slováci trpia syndrómom predstavy len a len klasického chleba, ktorý sa už v obchodoch kúpiť ani nedá) tvrdia, že sa dobre zmrazuje - čo tiež vyskúšam, najlepšie ešte poobede, kým Paťo prinesie ďalšiu zásobu cukiet.
Dokonca i v bezlepkovej verzii drží pokope, má dobrú konzistenciu, nerozpadáva sa, nie je suchý a má veľmi dobrú chuť. Konečne niečo naozaj chutné v podobe chleba/pečiva pre bezlepkárov!
