Toto sú prvé fialky, ktoré v mojej domácnosti prežili.
Konkrétnejšie - ich prežitie je na moje pomery viac než úspešné, pretože od januára, kedy odkvitli, zakvitli zhruba pred mesiacom opäť a ešte stále kvitnú.
Dnes večer na ne zasvietilo zapadajúce slnko.
Objavilo sa niečo, čo sa mi väčšinou nepodarí spozorovať, a samozrejme, nepodarilo sa mi to ani patrične odfotiť, keďže také rozlíšenie nemám.
Kvietky sú strašne pevné, ako keby boli spevnené voskovou vrstvou.
Keď na ne zasvieti slnko, ako keby pod voskovou vrstvičkou boli ešte trblietka a svetlo spôsobuje, že sa celé trbliecu.
Nejako sa im nechce odkvitnúť, ako keby im zastal čas.
A zároveň mala Sylvia pravdu - že keď je jedna lenivá a nechce sa jej kvitnúť, tá akčná začne vylučovať niečo čo tú prvú naštartuje.
Tak tá lenivá už sa chystá a prvé púčiky sú už pod listami.
