Pages

Friday, January 30, 2009

Myšacia katastrofa / Mouse disaster


V priebehu novembra 2008 som dospela k rozhodnutiu okamžite sa presťahovať do bytu na Mikovíniho ulici, ktorý bol už po dlhom čase v obývateľnom stave. "Obývateľný" v mojom ponímaní znamená hotový tak, aby v ňom Corka neprevŕtavala ňufáčikom nedokončené veci (ktoré by zrejme v rámci zvedavosti a lahodnej chuti zlikvidovala).

Vzhľadom na to, že "plán A: sťahovanie do hotového domu v Lužnej" sa realizovať nemohol (... vďaka pán Katona... fakt nám tieto problémy nechýbali... ), realizoval sa "plán B: sťahovanie na Mikovíniho ulicu kým sa dom v Lužnej nedostane do prevádzkyschopného stavu".

Celkom veľké množstvo vecí sme presťahovali rovno do domu (kde je naozaj dosť úložného priestoru) - a dočasne našli svoje miesto na poschodí v najväčšej izbe s balkónom. Ono by s tým problém ani nebol, akurát robotníci vyrobili dieru do stropu a tak sa z povaly pomaly ale isto presťahovalo do inkriminovanej miestnosti pár myší.... brrrrrr.... prišli sme na to až koncom decembra, kedy sa v miestnosti objavil ten starý známy myšací zápach.

Šokové stavy nechcem popisovať, myši popáchali veľa zla hlavne čo sa týka zopár trvanlivých (a dobre zabalených) potravín, kartónových krabíc, všetkého čo našli v dosahu priamo pri zemi, no a tiež niekoľkých knižiek (chvalabohu rozžuli naozaj len niekoľko - najviac mi je ľúto Malého princa).... Chvalabohu, veci, ktoré boli na týchto vrstvené do výšky, zostali neporušené. Chválabohu za lenivosť tých malých šedivých tvorov!

Čo je horšie - ako vraví Frans - nanešťastie sú myši veľmi "spoločenské" a majú radi sex.... takže ak sa nevyhubia včas, popáchajú ešte viac zla vďaka svojim degenerovaným potomkom... :-( fuuuuuuuuuj

V každom prípade svoju úlohu celkom dobre splnil ružový granulovaný jed (avšak neželaný účinok: po jeho požití sa myš ešte krížom krážom premávala, až sa zašila niekde kde nadobro skončila... a kým ju človek našiel, chvíľu to trvalo).

Úplne najlepšie sa však osvedčili klasické tradičné myšolapky, na ktoré nedám dopustiť. Mŕtve myši v Lužnej mali možnosť výberu z bohatého menu - syr, slaninka, orech, jed..... a najviac chutila slaninka :-)

Dúfam, že sme sa touto cestou neželaných návštevníkov zbavili a vyhli sme sa aj hojnému počtu ich potomkov... ďakujem touto cestou mame aj pánovi Benkovi za pomoc, a taktiež Fransovi za virtuálnu podporu :-)))

+++

In the course of November 2008 I decided to move immediately in the flat on Mikoviniho street (BA), which was finally in a condition ready to move in. "Ready to move in" in my understanding means - movable with Cora, which means avoid her sniffing around and playing with half-finished stuff (as far as she is very curious, most probably she would destroy them).

As far as "plan A: moving in the finished house in Dunajská Lužná" could not be managed (... thank you Mr. Katona... we really did not need such troubles... ), we managed "plan B: moving in the flat on Mikovíniho street until the house in Lužná will be in a movable condition".

Quite a lot of stuff has been moved in the house anyway (there is enough storage space) - they found their temporary place in the largest room with the balcony. The only problem was, that the workers made a hole in the ceiling, did not fix it, and one day a couple of mouses moved in the large room.... brrrrrrrr.... we found out the problem at the end of December when this typical mouse smell could be felt in the room. Then we found also the problem source.

It is not my intention to describe the shocks, mouses produced a lot of damage, mainly related to few types of dry long-life foodstuff (which was properly packed), cardboard boxes, everything they found directly on the floor, and also - some of my books (thanks them to chew only some of them - I am very sorry for "The Little Prince" mostly). Stuff which was stored on this first level, is untouched - thanks to the laziness of these small grey animals!

Which is even worse - like Frans told me - unfortunately mouses are not able to live alone, they "socialize" and they really like sex... so, if we don´t kill them in time, they can cause even more damage with the help of their degenerated children... :-( fuuuuuuuuuj

Anyway, one part of the killing task was done by the granuled poison of rose colour (with one bad side effect: after eating mouse still could run everywhere around, until found some place to hide and she died there... so it took some time to find it and clean up the mess).

The completely best solution was using the old good traditional mouse-killers (even my grandfather used it years years ago). Dead mouses in Lužná had a quite nice menu to choose of - cheese, bacon, nuts, poison... the winner was bacon :-)

Hope all these "not invited visitors" are gone and we escaped of the mouse-children attacks as well... and I would like to thank to my mum and Mr. Benka for their help, and Frans for his virtual support :-)))

Tuesday, January 27, 2009

Katastrofa č. 1: Alexander Katona / Catastrophe Nr. 1: Alexander Katona

Je ťažké pozrieť sa na to, ako niekto ničí Vaše sny, snahy, a všetku energiu ktorú do toho vkladáte.
Ešte ťažšie je vidieť to v súvislostiach, ktoré postretli nás.
Rodina a najbližší známi o tom vedia, verejnosť nemusí...
Každému sa vráti, čo spôsobil - také sú zákony prírody, takže aj pán Katona to možno jedného dňa pocíti.
Takto nejako to vyzeralo 29. decembra 2008 a bolo to tak rovnako aj potom, ako zatvoril za sebou dvere posledný krát, 2.1.2009, Bohužiaľ, v tomto stave sa dom nachádzal od 14.12.2008, pričom v prvej polovici decembra pribudla do domu len sklobetónová stena kuchyne...

+++

It is very hurtfull to see how somebody else destroys your dreams, efforts and all energy which you put in.
Even more difficult is to see this in all bearings which met us.
Family and the closest friends know about, public don´t need...
Everyone receives the right feedbacks on his actions - these are the basic natural laws, and - may be also Mr. Katona will experience the reaction on his actions here.
This is how it looked like on December 29, 2008 and it was the same after he closed the house door for the last time, on January 2, 2009. Unfortunately, my house was in such a condition since December 14, 2008 and during the first 2 weeks of December only the glass-block wall has been done...


Kuchyňa / The Kitchen:


Obývačka / The Living-room:


Pivnica / The Cellar:


Priestor nad schodiskom / Space upstairs:



Horná kúpeľňa / The Bathroom upstairs:


Severná izba / The Nord-Room:


Najväčšia izba / The largest room:


Dlaždice do hornej kúpeľne / Tiles - for the bathroom upstairs:


Spálňa / The Bedroom:


Terasa / Terasse:


A záhrada / And The Garden:


A jediné čo sme stihli spraviť kým nemrzlo - brečtanový plot a pár stromčekov v polovici záhrady / And the only thing we could do until the weather was acceptable - the ivy fence and a trees in one part of the garden:

Sunday, January 25, 2009

Takto nejako vyzeral projekt a vizualizácia... / This is how the project and the visualization looked like...


Trocha futuristické, trocha vytrhnuté z kontextu, a opticky dosť neosobné.
V reálnom živote dosť podobné, avšak nenápadne farebné, a vhodne zasadené do prostredia.

Samozrejme, dom nezodpovedá úplne mojim predstavám o dome pre našu potenciálnu rodinu (lebo sa mi páči väčší pozemok so záhradou, stromami, a trocha viac vzdialenými susedmi...), ale vzhľadom na x milión okolností je toto domček, ktorý sa nachádza niekde na úrovni môjho akceptovateľného prahu.

Vyžaduje si zvnútra určité úpravy - keďže architekt sa asi veľmi intenzívne nezamýšľal nad praktickým využitím niektorých priestorov (kúpeľne, kuchyne, obývačky, a chýba priestrannejšia pivnica...), avšak zvolil aspoň dispozičné riešenie, ktoré je upraviteľné a využiteľné.

Chce to len detail: zmenu vodoinštalácie, niektorých priečok, zmenu elektriky... :-)

Možno tu raz budeme šťastne žiť, a možno ho raz predáme... nikto nevie čo sa stane. V čase, keď som ho kupovala, som k nemu pristúpila s obrovskou dávkou pozitívnej energie. Čo ma mrzí, je fakt, že Alexander Katona dokázal zničiť veľa toho pekného, čo som tu vnímala a cítila. Teraz sme v problémoch, avšak verím tomu, že sa nám ich podarí vyriešiť a jedného dňa na súčasné dni budeme spomínať len ako na bývalú nočnú moru.

+++

Little bit futuristic, out of context and optically not really personal.
In real life quite similar to these drawings, but with nicer colours and well arranged in the environment.

Of course, this house is not completely by my plans or ideas how should our family house look like (I prefer a large garden, trees and more distance to the neighbours...) but taking into account those x million circumstances - this house is somewhere on the level of my acceptance.

It needs few changes inside - seems the architect did not pay attention on the practical use of the space (bathrooms, kitchen, living-room, and there is only a very small cellar...), but at least, he planned the space which can be arranged on a little bit different way.

It needs just few details: change of water and electricity installation, and some walls... :-)

May be one day we will be happy here - and may be we will sell it in the future... no one knows what happens. That time, when I was thinking about this investment I put a lot of very positive energy to each little thing related. What is a pitty.... the fact that Alexander Katona destroyed a lot of those beauties which I felt and dreamed about here. Now we are in troubles, but I believe we will solve them and one day, these days will remain in our memories only as past nightmares.

Friday, January 23, 2009

Náš druhý domov... / Our second home...


Jedného dňa sa na tejto stránke objavia aktuálne informácie o jednom domčeku, ktorý sa chystá byť naším druhým domovom. Domček stojí, riešime problémy, a pomaly ale isto sa veci hýbu dopredu. S blížiacou sa globálnou krízou sa teda radšej optimisticky pozeráme do budúcnosti, ako s obľubou predvádza Cora na obrázku...

+++

One day you will find the actual information about one house, which is going to be our second home. The house is under the roof already, we are solving the related difficulties, and slowly - but surely things are moving to a positive result. Taking into account the global financial crisis we try to be optimistic regarding to the future, like Cora demonstrates on the picture...