Mandľa dnes.

úroda mandlí nie je podstatná, ale keď budú, poteší...

Že Vodnár v apríli 2011

Mars (Ryby) vstupuje do znamenia Baran (sobota) 2. 4. 2011
Slnko (Baran) konjunkcia (Baran) Mesiac (nov) (nedeľa) 3. 4. 2011
Neptún (Vodnár) vstupuje do znamenia Ryby (pondelok) 4. 4. 2011
Pluto (Kozorožec) sa začína pohybovať retrográdne (piatok) 8. 4. 2011
Slnko (Baran) opozícia (Váhy) Mesiac (spln) (pondelok) 18. 4. 2011
Slnko (Baran) vstupuje do znamenia Býk (streda) 20. 4. 2011
Venuša (Ryby) vstupuje do znamenia Baran (štvrtok) 21. 4. 2011
Merkúr (Baran) sa začína pohybovať priamo (sobota) 23. 4. 2011

Apríl je do veľkej miery orientovaný na tretí dom, ktorý symbolizuje komunikáciu, cestovanie na krátke vzdialenosti, blízke medziľudské kontakty. V ňom tento mesiac nachádzame Slnko, Mesiac, Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Urán - aj keď niektorých z nich len po dobu niekoľkých dní. Len Saturn, Pluto a Neptún zostávajú úplne mimo. To znamená, že si určite nájdete čas pre svojich blízkych. Čaká Vás množstvo rozhovorov. Dohovorte si stretnutie so starými priateľmi, alebo súrodencom, prípadne si urobte výlet. Užite si to najmä počas prvých dvoch týždňov a rozhodne neprehliadnite dni okolo 3. apríla.

Spln Mesiaca 18. apríla vo Vašom dome filozofie trochu zamotá Vaše cestovateľské, alebo študijné plány.

V druhej polovici mesiaca sa postupne, čoraz naliehavejšie, začnú o slovo hlásiť aj rodinné záležitosti. Navštívite rodičov, alebo zatúžite zútulniť rodinné hniezdo, prípadne sa poobzerať po úplne novom bývaní. Ak tieto iniciatívy odštartujete už na prelome apríla a mája, úspech by mal byť zaručený.

Zhrnutie:
Tento mesiac pôjde o komunikáciu, vzdelávanie a blízke kontakty. Postupne sa vynárajú aj možnosti pozitívne ovplyvniť rodinný život.

Susedove tiky - no comment

Sused-nervák mi dnes oznámil, že jeho syn je alergický na všetky moje dreviny, takže si ich nepraje vidieť popri svojom plote. Nenapadlo sa ho spýtať, či ich tam plánujem zasadiť - keby sa spýtal, zistil by, že sú tam len položené, keďže len tam majú chládok, pokým ich nezasadím. Žiadne z nich nekvitnú, a žiadne z nich nevedel ani pomenovať. Je mi jasné, že ich nepozná.

Hm, napadlo ma opýtať sa, či na dreviny v jeho záhrade, v záhradách ostatných susedov, a na to neuveriteľné množstvo alergénov na okolitých poliach nie je jeho syn náhodou tiež alergický... a či už nieedy navštívil alergológa, ktorý by určite bol tak zodpovedný, že by mu na tú jeho alergiu v predstihu nastavili liečbu... takže zbytočné buzerácie tohto druhu počúvať nepotrebujem.

Som tiež alergik, a teda v tom mám jasno :-) ako aj v drevinách, ktoré do svojho okolia pre zdravie mojej budúcej rodiny umiestňujem. Z alergénov je tu len lieska, ktorá kvitne v čase, kedy je vzduch ešte ľadový a čistý... Všetko ostatné je len zdravé :-)

A dokonca sem pribudne strom, ktorý ako jediný zaujíma Britov na našom území, lebo je čímsi jedinečný... (a vo svete už takmer nikde nežije).

Drop - tiež v Lehniciach

Populácia dropa fúzatého (Otis tarda) je veľmi roztrúsená v rámci Európy, Maroka a Ázie. Najväčšia časť celosvetovej hniezdnej populácie dropa (50%) sa v súčasnosti nachádza na Pyrenejskom polostrove. V početnosti populácie ďalej nasledujú Rusko, Turecko a populácia v Karpatskej kotline. Niekoľko malých, čiastočne izolovaných populácií prežíva na niekoľkých miestach v krajinách strednej Európy. Druh už vymizol z mnohých častí svojho pôvodného areálu, najmä z Francúzka, Západného Nemecka, Poľska, krajín bývalej Juhoslávie a Veľkej Británie.

Drop fúzatý je globálne ohrozený druh hodnotený ako zraniteľný a je zaradený do prílohy I Smernice o vtákoch, prílohy II Bernskej Konvencie a prílohy I CITES. Na Slovensku je drop fúzatý tiež ohrozený a je hodnotený ako kriticky ohrozený. Na záchranu jeho populácie je nevyhnutné vykonať ochranárske opatrenia.



Jedno z dvoch projektových území, Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Sysľovské polia je posledným pravidelným hniezdiskom dropov na Slovensku a slúži ako zimovisko a zhromaždisko pre viac ako 10% stredoeurópskej populácie dropov fúzatých. Najväčšími hrozbami pre populáciu dropa fúzatého v súčasnosti sú strata vhodných biotopov a vplyvy poľnohospodárskeho využívania pozemkov, úmrtnosť jedincov, vyrušovanie a nedostatočná podpora ochrany dropa verejnosťou. Negatívny vplyv týchto ohrození by mal byť zvrátený plánovanými ochrannými opatreniami ako príprava programu starostlivosti, komunikácia so zainteresovanými, výkup a prenájom pozemkov, pilotná agro - environmentálna schéma na ochranu dropa fúzatého, kontrola predátorov a zvyšovanie povedomia verejnosti.

Partnerské organizácie, ktoré realizujú projekt na ochranu dropa fúzatého sú:
- Štátna ochrana prírody SR, ktorá je odbornou organizáciou pre ochranu prírody a krajiny
- SOS/BirdLife Slovensko, ktorá je mimovládnou organizáciou zastupujúcou BirdLife International na Slovensku
- Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), organizácia zaoberajúca sa ochranou dravých vtákov
- Obec Lehnice
- Poľovnícke združenie Lehnice

Projektové územie CHVÚ Lehnice



Územie je vyhlásené ako chránené vtáčie územie s účinnosťou od 1.9.2005 (stiahnite si znenie vyhlášky). Nachádza sa na Panónskej nížine a je tvorená poľnohospodárskou pôdou lemovanou úzkymi vetrolamami krovín a vegetáciou suchomilných druhov rastlín. Celé územie je poľovnícky obhospodarované. V súčasnosti je jedným z najdôležitejších druhov s nepravidelným výskytom práve drop fúzatý. Oblasť CHVÚ je poslednou lokalitou na Žitnom ostrove, kde bol príležitostne drop pozorovaný. Práve preto je táto lokalita aktuálne považovaná za potenciálne územie návratu tohoto druhu na historické územie. Základným predpokladom opätovného rozšírenia dropa fúzatého je vytvorenie vhodného zloženia biotopov a ich dlhodobý manažment vychádzajúci z biologických požiadaviek tohoto druhu. Podstatným dôkazom významnosti územia pre dropa fúzatého je nárast susednej maďarskej populácie s trendom rozširovať sa severným smerom na historické lokality na území Slovenska.



CHVÚ Lehnice je jedným z piatich dôležitých území pre sokola červenonohého (Falco vespertinus) na Slovensku. Je tiež dôležitým územím ako oddychové miesto migrujúceho vtáctva a zimovisko dravcov. Hlavným ohrozením pre dropa je intenzívne poľnohospodárstvo a vysoká hustota elektrických vedení.

Sokol rároh v Lehniciach

Sokol rároh (Falco cherrug)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Obýva strednú a východnú Európu, juhozápadnú Áziu, stepi južného Ruska až po Mongolsko a Tibet. Európska populácia sa sústreďuje do južného Ruska a východnej Ukrajiny a dve izolované populácie obývajú: 1. Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Chorvátsko a 2. Rumunsko, Bulharsko a Moldavsko. Na Slovensku obýva južné oblasti.

Poznávanie v prírode

Chrbát je hnedý, brušná strana je svetlá s hnedými škvrnami. Množstvo a veľkosť týchto škvŕn sa individuálne líši. Fúz je hnedý, užší a menej nápadný než u sokola sťahovavého. Chvost je hnedý s nevýraznými priečnymi svetlými škvrnami. Sokol rároh je podobnej veľkosti alebo trochu väčší ako sokol sťahovavý, len rozdiel medzi samcom a samicou je menší. Dosahuje hmotnosť do 1200 g a rozpätie okolo 105-125 cm. Krídla sú širšie a menej špicaté než u sokola sťahovavého, chvost je dlhší.

Prostredie

Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti štátu v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo aj priamo na nížinách, v starých listnatých alebo zmiešaných lesoch, lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach, či na skalách.

Ťah

Dospelé rárohy našej populácie sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku či v jeho blízkosti alebo odlietajú až niekoľko desiatok kilometrov na miesta s vysokou koncentráciou koristi. Mladé jedince sú naopak prelietavé až sťahovavé a tiahnú do južnej Európy až Prednej Ázie..

Rozmnožovanie

Na hniezdiská sa vracajú vo februári alebo až v prvej polovici marca. Hniezdiť začínajú vo veku dvoch rokov. Hniezdia na skalách alebo na stromoch. Vlastné hniezda nestavajú, ale obsadzujú hniezda po iných veľkých vtákoch. Radi hniezdievali napr. aj v kolóniách volaviek, kormoránov, či bocianov bielych. Dokážu odohnať z hniezda a zabrať aj hniezda takých veľkých vtákov ako myšiaky lesné, orly kráľovské či orliaky morské. Radi obsadzujú aj umelé hniezda a búdky, v súčasnosti väčšina slovenských párov hniezdi práve takto. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3-4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tomto období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi 2 týždne po vyliahnutí mláďat na hniezde alebo v blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde okolo 6 týždňov. Po vyletení sú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.

Potrava

Rárohy boli výrazne potravne viazané na sysle. Po ústupe sysľov sa zamerali na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky. U nás sa zamerali predovšetkým na holuby a napr. v susednej Ukrajine na havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, široké spektrum malých až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Od šesťdesiatych rokov sa prejavuje pokles početnosti našej populácie. Jednou z príčin by mohol byť aj veľký úbytok jeho voľakedy hlavnej koristi- sysľa pasienkového. Ďalej sa negatívne prejavuje intenzifikácia lesného hospodárstva, ktorá spôsobuje nedostatok starých lesov s dostatkom veľkých hniezd po iných vtákoch ako aj rušenie. Významným negatívnym faktorom je aj vykrádanie hniezd, úhyny na stĺpoch 22 kV elektrického vedenia a iné. V deväťdesiatych rokoch nastal pravdepodobne veľmi mierny nárast početnosti populácie na súčasných 30-40 párov, snáď ako dôsledok zvýšenej podpory hniezdnych možností vyvesovaním umelých hniezd a búdok.

Lehnice

Dropa naživo sme nenašli.
Videli sme ale miestneho sokola rároha.
Našli sme zurbanizovanú planinu.
Ešte sme našli kopu polí, čo je ok, len sme čakali aj niečo iné - napríklad aspoň normálne vetrolamy alebo jazierko, ktoré sa na mape nachádza...

Stretli sme miestneho exota, ktorý mal pocit, že prechádzať sa vo vetrolamoch je na slučku, a že nám to treba vysvetliť. To sa už dávno nestalo.

A zistili sme, že Lehnice sú absolútnou "eurodedinou", za fondy riesia snáď ešte aj otvorenie potravín v miestnom tmavom gete (nechcem tým nikoho uraziť prosím).

Jarné znášky vajíčok v záhrade

Dnešné ráno ma opäť prekvapilo nielen zimou po daždi, ale aj dvoma vtáčími vajíčkami pod borievkou - i keď mi je jasné, že v našej záhrade žiadny vták neprežije svoje detstvo (okrem lastovičiek).
Vlani sa dialo to isté... Samozrejme, Corka ich ihneď zlikvidovala (alebo skôr zrecyklovala), Eliška sa s nimi skúšala hrať... takže vták to mal s potomkami zrátané.

+++



This morning was quite cold after rain again - and I was positively surprised - even if I know there is no chance to see any growing baby-birds in our garden. Need to ask friends what kind of a bird considers this garden as it´s kids future home :-), same as last year. Of course, Cora ate them almost immediately , Eliska tried to play with before...