Smetný kôš v nových polohách... každý deň niekde inde, v inej polohe, s inými kopancami, s inými nadávkami... zatiaľ na ňom nie je namontovaná ani kamera, ani diktafón, ale rozprávať by vedel :-)
Prístupová cesta sa nachádza v obytnej zóne, kde je maximálna povolená rýchlosť 20 km/hod.
Prístupová cesta má šírku 400 cm.
V priestore, kde sa nachádza tento smetný kôš, má šírku 500 m a viac, vzhľadom na parkujúce autá (ktoré majú k dispozícii parkovisko dĺžky 850 cm a parkujú spravidla vo vzdialenosti okolo 2 metrov od cesty).
Rozmer smetného koša je 43 x 48 cm (zadné kolieska ho rozšíria na 54 cm, to však smetný kôš nepredlžuje).
T.j. smetný kôš zaberie z 5 m širokej cesty max. 45 cm, pričom to znamená menej ako 10% rozmeru cesty.
Z európskej smernice upravujúcej rozmery a parametre motorových vozidiel vyplýva, že na cestné komunikácie sa nesmie uviesť do prevádzky vozidlo širšie ako 2,55 m (a len karoséria klimatizovaných vozidiel môže dosiahnuť šírku 2,60 m).
Štandardná šírka osobných a úžitkových motorových vozidiel nepresahuje 2,00 m. Rozmer presahujú len Hammery. Nech rátame so šírkou s rezervou do 2,40 m, ešte stále sme v norme... (i keď to už sme prešvihli, lebo v rámci nemeckých noriem, ktoré sú už aplikované všade v EU, je max. šírka automobilu vrátane úplne otvorených spätných zrkadiel: 2,20 m)
Z toho vyplýva, že auto široké max. 240 cm (už aj s rezervou), prechádzajúce popri tomto smetnom koši má k dispozícii cestu o šírke 355 až 455 cm (často i viac) na prejazd. V zmysle dopravného značenia pred vstupnou bránou má dodržať max. stanovenú rýchlosť 20 km/hod a má rešpektovať všetky špecifiká obytnej zóny - teda hrajúce sa deti, lopty hračky či bicykle na ceste, pohodené fúriky, opitého suseda, pobehujúceho psa, lenivú mačku a tak... myslím že aj smetné koše patria k bežnému javu v obytnej zóne, obzvlášť v prípade, kedy v rámci nej nie je vybudované odstavisko pre kontajnery...
Takže, kde je problém? Je treba pri presadzovaní svojej vôle agresívne siahať na cudzí majetok?
Myslím tým Ivetu Janotovú a jej au-pairku, ktorá s dcérou na rukách a psom na vodítku chodí rýpať do tohto koša len na otočku z domu ku košu a naspäť.
Myslím tým napr. aj p. Kadelu staršieho, ktorý od istého času špeciálne kvôli košu na rovnej ceste zaberá zákrutu doľava, aby doňho nabúral.
Myslím tým tiež p. Šťastného, ktorý posledný mesiac po výsostnom angažovaní sa Ivety Janotovej zastaví autom pri koši, otvorí si dvere, kôš mi rozkopáva a popri tom mi nadáva s vyhrážkami, že mi niečo zlikviduje keď ten kôš neodstránim. Zlikvidoval mi teda garáž? Pýtam sa. Lebo sa to budú pýtať aj kompetentní.
Je také náročné rešpektovať moje vlastníctvo a moju slobodnú vôľu, ktorá sa týka môjho majetku?
Cestu predsa vlastníme viacerí a ničím iným do nej nezasahujem - čo sa nedá povedať o iných susedoch, ktorí do nej zasahujú a zneprejazdňujú ju permanentne.
Aj takto sa žije na dedine blízko nášho kvázi hlavného mesta... len tá starostlivo vyberaná inteligencia si neuvedomuje, že miesto, kam prišla bývať, sa volá DEDINA.
Že normálne medziľudské vzťahy sa tu dajú vybudovať veľmi rýchlo - a zničiť ešte rýchlejšie. Že primitívne správanie nikomu nepomôže, uškodia tým v prvom rade sebe. A že zlé správy sa šíria rýchlejšie ako v meste - a cesta k budovaniu svojho dedinského ega je potom celkom tŕnistá.
No comments:
Post a Comment