Sokol rároh v Lehniciach

Sokol rároh (Falco cherrug)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Obýva strednú a východnú Európu, juhozápadnú Áziu, stepi južného Ruska až po Mongolsko a Tibet. Európska populácia sa sústreďuje do južného Ruska a východnej Ukrajiny a dve izolované populácie obývajú: 1. Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Chorvátsko a 2. Rumunsko, Bulharsko a Moldavsko. Na Slovensku obýva južné oblasti.

Poznávanie v prírode

Chrbát je hnedý, brušná strana je svetlá s hnedými škvrnami. Množstvo a veľkosť týchto škvŕn sa individuálne líši. Fúz je hnedý, užší a menej nápadný než u sokola sťahovavého. Chvost je hnedý s nevýraznými priečnymi svetlými škvrnami. Sokol rároh je podobnej veľkosti alebo trochu väčší ako sokol sťahovavý, len rozdiel medzi samcom a samicou je menší. Dosahuje hmotnosť do 1200 g a rozpätie okolo 105-125 cm. Krídla sú širšie a menej špicaté než u sokola sťahovavého, chvost je dlhší.

Prostredie

Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti štátu v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo aj priamo na nížinách, v starých listnatých alebo zmiešaných lesoch, lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach, či na skalách.

Ťah

Dospelé rárohy našej populácie sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku či v jeho blízkosti alebo odlietajú až niekoľko desiatok kilometrov na miesta s vysokou koncentráciou koristi. Mladé jedince sú naopak prelietavé až sťahovavé a tiahnú do južnej Európy až Prednej Ázie..

Rozmnožovanie

Na hniezdiská sa vracajú vo februári alebo až v prvej polovici marca. Hniezdiť začínajú vo veku dvoch rokov. Hniezdia na skalách alebo na stromoch. Vlastné hniezda nestavajú, ale obsadzujú hniezda po iných veľkých vtákoch. Radi hniezdievali napr. aj v kolóniách volaviek, kormoránov, či bocianov bielych. Dokážu odohnať z hniezda a zabrať aj hniezda takých veľkých vtákov ako myšiaky lesné, orly kráľovské či orliaky morské. Radi obsadzujú aj umelé hniezda a búdky, v súčasnosti väčšina slovenských párov hniezdi práve takto. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3-4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tomto období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi 2 týždne po vyliahnutí mláďat na hniezde alebo v blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde okolo 6 týždňov. Po vyletení sú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.

Potrava

Rárohy boli výrazne potravne viazané na sysle. Po ústupe sysľov sa zamerali na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky. U nás sa zamerali predovšetkým na holuby a napr. v susednej Ukrajine na havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, široké spektrum malých až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Od šesťdesiatych rokov sa prejavuje pokles početnosti našej populácie. Jednou z príčin by mohol byť aj veľký úbytok jeho voľakedy hlavnej koristi- sysľa pasienkového. Ďalej sa negatívne prejavuje intenzifikácia lesného hospodárstva, ktorá spôsobuje nedostatok starých lesov s dostatkom veľkých hniezd po iných vtákoch ako aj rušenie. Významným negatívnym faktorom je aj vykrádanie hniezd, úhyny na stĺpoch 22 kV elektrického vedenia a iné. V deväťdesiatych rokoch nastal pravdepodobne veľmi mierny nárast početnosti populácie na súčasných 30-40 párov, snáď ako dôsledok zvýšenej podpory hniezdnych možností vyvesovaním umelých hniezd a búdok.