Klasika. Podobne ako včera, aj dnes som sa objavila vo dverách a nájomník s rovnakými očami ako včera, otvoril dvere. Tentokrát som bola s mamou, keďže všetci chlapi čo sa sami núkali s pomocou, vytrvalo nedvíhali telefón a tak to zas len ostalo na ženy...
Tentokrát som ho požiadala aby sa odsťahoval, dostal prečítať všetky výpovedné dôvody a termín okamžite. Asistoval mu kamarát, ktorý sa najprv tváril dôležitejšie ako mal, ale potom zrejme pochopil - okolo jednej prišiel za mnou a za svoje správanie sa ospravedlnil.
V byte bol neúnosný neporiadok - bol takmer obed keď sme zaregistrovali zvuky lepiacej pásky v obývačke... Okolo jednej sme šli opäť hore a pomáhali baliť kúpeľňu, kuchyňu, predsieň a tak... Kým mama pomáhala, ja som dokumentovala poškodenia v obývačke. A tak. Bolo toho dosť a dodnes nedokážem uveriť tomu, ako niekto dokáže za dva mesiace bývania takto zničiť a zanedbať úplne nový byt s novým zariadením.
Po vyčíslení škôd obdržal mladý muž zostatok peňazí, aby mal chvíľu z čoho žiť. Avšak bola som si vedomá toho, že škody budú vyššie minimálne o hodnotu dlážky a drezu, ktoré sa vyčistiť nedajú. Tie idem pýtať v osobitnom liste, i keď rátam, že tie peniaze už neuvidím... Tak trochu som podľahla maminej zhovievavosti a za poškodené zariadenie som si odrátala iba zlomok toho, čo som mala - a zrejme na to aj doplatím, keďže škody v hodnote ďalších takmer 600 eur z neho tak rýchlo nevytrieskam - aspoň tých 483 eur čo dostal na účet mohli zostať u mňa a prežila by som to jednoduchšie.
Zdá sa, že bolo dobré počkať, kým si zaplatí za ďalší štvrťrok, aspoň nejakú časť škôd mám takto uhradenú.
O nočných vyhrážkach radšej nehovorím... Chápem jeho rozhorčenie, keďže čakal vrátenie celého nájomného, avšak akosi si neuvedomil, že nie som charita aby som na vlastné náklady zariaďovala nadštandardným nábytkom celý byt kvôli jeho dvojmesačnému pobytu, počas ktorého spravil peklo zo života polovici schodišťa.
Byt bol po jeho odchode v tak katastrofálnom stave, že som musela zavolať upratovaciu službu aby ho dala dokopy a viem sa s vecami pohnúť ďalej.
Stalo sa niekoľko pozitívnych vecí napriek všetkému...
- konečne budem môcť kľudne spávať ja aj susedia pod mojím bytom
- v noci som mala krušné chvíle a policajná hliadka zrejme krúžila okolo domu v Lužnej
- ráno som formulovala dokument, ktorý som nikdy neplánovala sformulovať nakoľko dokáže byť pre človeka osobne ponižujúci a nepríjemný, nakoľko zachádza do detailov jeho života, ktoré si asi chce nechať pre seba
- vypratali sme s Milicou, Alexom a Jutkou garáž a strávili sme príjemné popoludnie.
- pokosila som trávu po prvýkrát odkedy vyrástla... a pokrstila som aj novú kosačku
- a idem si oddýchnuť do vane, keďže pred zajtrajším dňom chcem mať konečne trocha pokoja
Zajtra začne školský rok a mne nová etapa života, ktorú som už celkom dlho čakala - napriek tomu som si doterajší čas v rámci možností dokázala aj patrične vychutnať... hovorím o tej pozitívnej časti tohto obdobia. Tú negatívnu nezabudnem. Prešla som peklom a teraz z neho pomaly kráčam von... Ako by Tibor Bartfay a Janko povedali - ako atómová elektráreň na ľudskú energiu, ktorá vraj zo mňa po tomto lete raší.
No comments:
Post a Comment