Roháč

V našej záhrade sa objavil roháč. Podľa popisu z encyklopédie to bude samček, pretože má tak do 10 cm a samičky sú vraj menšie. Netuším odkiaľ prišiel, ale prvýkrát sme ho stretli s Corou pod parapetnou doskou na terase. Coru zásadne nevzrušuje, Eliška sa s ním rada hrá. Fotky prikladám... Zdá sa, že prirodzene pochopila pravidlá súboja roháčov - vyhráva ten, kto zostane na nohách a prehráva ten, koho prevrátia na chrbát.



Eliškine prvé nálety prežil v zdraví. Zhruba o týždeň neskôr sa odniekadiaľ primotal opäť a hrala sa s ním podstatne dlhšie. Neviem či to bola hra alebo mučenie, ale on sa pri tom trápil a ona si to očividne užívala. Uvidím či ešte príde a či jej mučenie prežil :-)))








A toto som o ňom našla na webe:

http://rohac-obycajny.own.cz/?fotogaleria

Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je to najväčší chrobák na Slovensku.

Samček meria 3.5 až 8 cm pričom samička je oveľa menšia 2.5 až 5 cm. Najlepším rozlišovacím znakom pohlaví sú chýbajúce parohy samičiek no niekedy samôžu vyvinúť samčeky bez parohov. Mocnými hryzadlami samičky výborne dokážurozhrýzť kôru stromov aby sa dostali k šťave z duba.
Roháč je prísne viazaný na staré dubové lesy, kdeho môžeme nájsť sedieť predovšetkým na dubových pňoch, spadnutých konároch alebona kmeňoch stromov. Prirodzené zloženie lesa je pre existenciu roháčov nevyhnutná podmienka.
Vyskytuje sa v prevažnej časti Európy v pásme listnatých lesov.
V dnešnej dobe sú roháče veľkou raritou. V mnohých krajinách museli byť zavedené do červenej knihy ohrozených živočíchov. Zákonná ochrana roháčov zakazuje ich zbieranie, usmrcovanie a odnášanie z biotopu.
Roháče sú aktívne za šera. V teplých večerných hodináchvyhľadávajú miesta výroby miazgy. Ak sa stretnú viaceré samčeky, dôjde k boju.Ale aj samičky sa navzájom vyháňajú a na konci boja zostane len jeden pár.Dospelé chrobáky sa liahnu ešte na jeseň, zostávajú však až do jari v skrýši avon vyliezajú za tepla v júny alebo v júli.
Dospelé chrobáky sajú šťavu z rozličných listnatých stromov.Orientujú sa čuchom, pričom samčekov lákajú aj pachy samičiek, ktoré vylučujú strusom. Larvy sa živia rastlinnými látkami v kmeňoch a na koreňoch starých dubov.

Vidieť v prírode nášho najväčšieho chrobáka roháča obyčajného je naozaj veľkým zážitkom. Podarí sa to málokomu. Vo viacerých lokalitách Slovenska je totiž jeho výskyt skôr zriedkavosťou. Velikán chrobákov sa v týchto dňoch ukázal zvolenským záhradkárom.
Samčeka roháča si všimli, ako sa niekam ponáhľa po ceste. Ochotne vyliezol na ruku človeka, aby ho premiestnila do bezpečia.
Záhradkára Vladimíra Oprenčáka samček doslova uchvátil. "Naposledy som také niečo videl pred dvadsiatimi rokmi. Roháče sú vraj indikátormi životného prostredia. Keď sa tu objavil, znamená to, že s prírodou to nie je až také zlé," myslí si záhradkár.

Aj podľa pracovníka banskobystrickej Slovenskej agentúry životného prostredia Tomáša Kizeka ide o ojedinelý kus. "Roháče sa v takejto veľkosti okolo Zvolena vyskytujú veľmi málo. Nemajú tu také dobré podmienky na život ako v listnatých lesoch, dubinách na juhu a juhozápade Slovenska," povedal Kizek. Dostať sa sem mohol ešte ako larva v privezenom dreve, alebo v starom kláte, čo si záhradkári odniekiaľ priniesli. " Vyvíja sa v starých spráchnivených listnatých stromoch. Spoznáme to podľa veľkých otvorov na dreve, odkiaľ sa potom vyhryzie von. Podľa toho sa dá určiť, kde larvy môžu byť," vysvetľuje Kizek.

Roháče sa živia starým lístím a rozloženou hmotou dreva, čím napomáhajú ozdravnému procesu v prírode. Zdravé stromy nenapádajú. Preto prírodovedec odporúča staré drevo ponechať, nepáliť a nevyhadzovať. "Je dobré pozhovieť a nechať to drevo alebo kláty v záhrade, kým sa larva úplne nevyvinie," spresnil.

Vývin larvy roháča trvá od troch do päť rokov. Dospelý chrobák však žije len niekoľko týždňov. Samček po párení hynie. Samička po nakladení vajíčok. Ich sezóna je v júni a júli. Možno ich vidieť aj cez deň, ale sú skôr súmračným až nočným druhom. Samček je zaujímavý, najmä keď lieta. Parohami je naklonený dopredu, pripomína helikoptéru.

Parohy roháča sú vlastne hryzadlá, ktoré využíva najmä pri súbojoch o samičky. Roháče sa zakliesnia do seba a ten, kto toho druhého odstráni od podkladu a prevráti ho na chrbát, vyhráva. Roháč je zákonom chránený. Znamená to, že je zakázané zasahovať do jeho životného prostredia či loviť ho v akomkoľvek štádiu jeho vývoja.